Vnuk stál na okraji móla a usmieval sa, akoby chcel urobiť niečo neškodné.
Vnuk strčil svoju babku do jazera, presne vedel, že nevie plávať a bojí sa vody, len pre žart: príbuzní stáli vedľa a smiali sa, ale nikto si nedokázal predstaviť, čo tá žena urobí, keď vyjde z vody.
— Babka, pamätáš, že si hovorila, že nevieš plávať a vždy si chcela sa naučiť?
Nervózne si upravila šatku a pozrela na vodu. Jazero vyzeralo tmavo a studeno.
— Áno, hovorila som. Ale bojím sa vody. Veľmi sa bojím. Nežartuj takto.
— Dosť dramatizovania, — zasmial sa devätnásťročný vnuk. — Len si sama naháňaš strach.
Urobila krok vzad, ale on bol rýchlejší.
Ľahký postrčení do chrbta — a jej telo stratilo rovnováhu. Spadla, narazila do vody a na sekundu zmizla pod hladinou.
Keď vyplávala, v jej očiach bol skutočný strach.
— Pomoc… nemôžem… — jej hlas sa zlomil.
Snažila sa chytiť dosky móla, ale ruky jej kĺzali po mokrom dreve. Oblečenie ju ťahalo dolu, dýchanie mala prerušované. Bilancovala sa, prehĺtala vodu a opäť sa ponorila.
Na móle sa smiali.
— Natáčaj, natáčaj, toto je epické, — povedala nevesta, držiac telefón pred sebou.
— Babka, no ty si dobrá, herečka roka, — zakričal druhý vnuk.
Jej vlastný syn stál bokom a krivo sa usmieval.
— Len nás straší, chce pozornosť, — povedal pokojne.
Znova sa ponorila, a na sekundu nastalo ticho. Ale keď vyplávala a zakašľala, smiech pokračoval.
— Dosť cirkusu, vylez už, — povedala podráždene nevesta.
Nikto jej nepodal ruku.
Nakoniec sa dostala na okraj móla, oprela sa o lakte a s veľkým úsilím vyšla. Ležala na doskách, ťažko dýchala, voda jej stekala z vlasov, pery jej triasli.
Smiech postupne utíchol.
Pomaly vstala. Dlho ich pozorovala — bez kriku, bez hysterického správania. Len pohľad bez sĺz a prosieb.
A potom urobila niečo, čo všetkých šokovalo. 😲😱
Voda jej stekala z tela, šaty priliehali k telu, ruky jej trasli nielen od chladu, ale od poníženia.
Vnuk sa ešte stále usmieval, aj keď menej iste.
— Babka, no prosím ťa, to je len žart…
Neodpovedala. Pomaly vybrala telefón z tašky. Prsty mala mokré, ale držala ho pevne.
— Haló. Polícia? Chcem oznámiť pokus o vraždu. Mám dôkazy. Video postačí.
Tváre sa okamžite zmenili.
— Čo robíš? — zašepkala nevesta, bledá.
— To, čo som mala urobiť dávno, — pokojne povedala žena.
Nevesta sa prudko pohla a pokúsila sa vymazať záznam zo svojho telefónu.
— Teraz všetko vymažeme a pôjdeme, mama, nerob cirkus, — zasahoval syn.
Ale staršia žena bola rýchlejšia. Telefón vytrhla z rúk nevesty tak prudko, že nestihla zareagovať.
— Ani sa nepokúšaj, — povedala ticho.
Vnuk sa prvýkrát prestal usmievať.
— Babka, to predsa nemyslíš vážne…
— Tvoj nevychovaný syn dostane svoju trest, — prerušila a pozrela na nevestu. — A ty budeš ľutovať, že si vychovala takého človeka. On sa jednoducho stal ako ty.
Syn vykročil dopredu.
— Mama, preháňaš. Sme rodina.
— Rodina neháže do vody toho, kto sa bojí a nevie plávať, — odpovedala.
Vyrovnala sa, akoby voda zmyla nielen špinu, ale aj strach.
— Zajtra uvoľníte môj byt. Už vás nebudem živiť. Je mi jedno, že nemáte peniaze. Ste dospelí. Naučte sa niesť zodpovednosť za svoje činy.
Už sa nikto nesmial.
— Veľmi ľutovať budete, ako ste sa ku mne správali, — povedala pokojne.
V diaľke sa už ozývali sirény.
