Moja dcéra dnes zrazu povedala: „Viem, že nie si syn mojej starej mamy.“ Jej slová ma zhrozili, pretože dvojročné dieťa by na niečo také samo nemohlo prísť – to znamenalo, že to musela počuť od niekoho iného 😢😱
Dnes po práci som sedela na gauči a pokojne pozerala televíziu. Bol to normálny, tichý, útulný deň. Moja dcéra sa motala neďaleko a mrmlala si niečo popod nos, ako to robí každý deň. Má len dva roky, stále si mieša slová a hovorí veľmi jednoducho, takže som si to sotva všimla.
Zrazu prišla veľmi blízko ku mne, postavila sa priamo predo mňa, ako na fotke, prekrížila si ruky a zamračila sa.
„Oci…“ povedala vážne.
„Čože, zlatko?“ Usmiala som sa a očakávala som, že budem počuť niečo o hračkách alebo koláčikoch.
„Poznám tajomstvo.“
Dokonca som sa zasmiala.
„No tak mi to povedz.“ „Nie si syn starej mamy.“
Zamrzla som. Najprv som si myslela, že som sa zle dopočula.
„Čo si povedala?“
„Nie si jej syn,“ zopakovala trochu urazená.
Zasmiala som sa, mysliac si, že je to len detská fantázia.
„Prečo si si to myslela?“
Zamračila sa ešte viac.
„Nesmej sa. Je to pravda.“
A potom som sa cítila nesvoja. Ročné dieťa by také slová nevymyslelo. Takže jej to niekto musel povedať.
„Dcéra, povedala ti to stará mama?“
„Nie.“
„Mama?“
„Nie.“
Naklonila som sa k nej.
„Tak kto potom?“
Veľmi pozorne sa na mňa pozrela a povedala niečo svojím jednoduchým, detským jazykom, čo ma úplne šokovalo 😨😲 Zvyšok som ti povedala v prvom komentári 👇👇
— Urobila som to sama.
— Čo tým myslíš sama? — Nerozumela som.
Začala vysvetľovať, ako najlepšie vedela:
— Nepodobáš sa na ňu. Babička je krásna. Má krásne vlasy. Krásne pery. Šaty s kvetmi.
Odmlčala sa, pozrela sa na mňa a dodala:
— A ty… fuj.
— Čo tým myslíš, fuj? — Neodolala som.
— Máš strnisko. A vlasy tu,“ šťuchla mi prstom do hrude. „Nie si pekný. To znamená, že to nie je tvoja mama.“
Potom sa ku mne naklonila a zašepkala:
— Len to nikomu nehovor. Babička sa bude hnevať.
Najprv som mlčala, ale potom som sa tak rozosmiala, že mi do očí tisli slzy. Sľúbila som jej, že to nikomu nepoviem.
V ten večer však povedala babičke aj mame to isté. S rovnakým vážnym výrazom a rovnakými argumentmi.
